Taekwon-Do je kórejské bojové umenie, ktoré v roku 1955 sformuloval generál Choi Hong Hi. Názov sa skladá z troch slabík — tae (noha), kwon (ruka) a do (cesta, spôsob života). To posledné slovo je najdôležitejšie: bez neho by z toho zostal len šport.
Pod jedným názvom existujú dva odlišné svety. My cvičíme ITF — pôvodnú verziu podľa generála Choia, ktorá si zachovala celý technický systém vrátane práce rúk, prerážania a sebaobrany.
Olympijská verzia (WT) sa vyvinula do plnokontaktného športu s dôrazom na vysoké kopy a bodovanie. Nie je ani lepšia, ani horšia — je to iná disciplína. Ak hľadáte bojové umenie a nie iba súťažný šport, ITF je bližšie k tomu, čo si predstavujete.
Sínusová vlna v pohybe, techniky rúk aj nôh, zostavy tul, prerážanie, sebaobrana. Ľahší kontakt a väčší dôraz na presnosť techniky než na silu.
Plnokontaktný súboj s elektronickou vestou, prevaha vysokých kopov, zostavy poomsae. Olympijský šport od roku 2000.
Nie sú to slogany na stenu. Cvičenec ich odpovedá pri skúškach a v telocvični sa podľa nich naozaj chodí — na tréning sa prichádza načas, tréner sa zdraví a začaté sa dokončí.
Úcta k trénerovi, k starším cvičencom aj k súperovi. Začína sa poklonou pri vstupe do telocvične.
Priznať chybu aj vtedy, keď ju nikto nevidel. Pás sa nedá vycvičiť naoko.
Od bieleho po čierny pás vedie zvyčajne päť rokov. Skratka neexistuje.
Vedieť udrieť znamená vedieť aj neudrieť. Toto je zásada, ktorú rodičia oceňujú najviac.
Dokončiť zostavu aj keď bolia nohy. Neustúpiť pred niečím, čo je správne.
Deväťdesiat minút má vždy podobný priebeh. Nie je to hodina fitnessu ani hodina, kde sa len bije — je to päť rozdielnych vecí za sebou.
Postoje, kryty, úderové a kopové techniky nacvičované v radoch. Tu sa buduje presnosť, z ktorej žije všetko ostatné.
Dvadsaťštyri predpísaných sekvencií pohybov, každá s vlastným menom a významom. Na každý technický stupeň pripadá jedna nová.
Od nácviku s dohodnutými technikami až po voľný súboj v chráničoch. Kontakt je ľahký, cieľom je presnosť, nie zranenie.
Doska ako spätná väzba: buď bola technika správna, alebo nie. Deti prerážajú plastové dosky, dospelí drevo.
Páky, hody a vyprostenia z držania. Deti sa učia hlavne to, ako sa konfliktu vyhnúť a kedy zavolať pomoc.
Rozcvička, kondičná príprava, gymnastika pre pokročilých a strečovanie na záver. Kórejské názvy techník sa naučíte popri cvičení — pri skúškach ich treba vedieť.
Farba pásu nie je odmena za odcvičený čas, ale doklad o zvládnutej technike. Skúšky sa skladajú pred komisiou dva až tri razy za sezónu.
Nevinnosť — cvičenec ešte nevie o Taekwon-De nič. 10. a 9. kup.
Zem, do ktorej sa zasadil základ techniky. 8. a 7. kup.
Rastlina, ktorá sa vyvíja — technika dostáva tvar. 6. a 5. kup.
Nebo, ku ktorému rastlina smeruje. 4. a 3. kup.
Nebezpečenstvo — cvičenec už vie ublížiť a musí sa ovládať. 2. a 1. kup.
Opak bielej — zrelosť v technike a nebojácnosť. I. až IX. dan.
Techniky, ktoré fungujú aj vtedy, keď nie ste najsilnejší v miestnosti.
Prísť načas, pozdraviť, dokončiť. Rodičia vidia zmenu skôr v škole než v telocvični.
Sila, mobilita, rovnováha a výdrž — technika si ich vyžiada sama.
Kto vie, čo dokáže, nemá potrebu to nikomu dokazovať na chodbe.
Jeden tréning povie viac než celá táto stránka. Prídite sa pozrieť — prvý je zdarma a stačia tepláky.
